Profil i - club caffé
Modré z neba Fotografie Kontakt
Fotografie

Galéria

Valéria Takáčová
NA MOTÝLIC'H KRÍDLACH
( k výstave Valérie Takáčovej Galéria i-club caffé, 17.4.2002
)

Vážení priatelia, zdalo by sa, že vám chcem predstaviť výtvarníčku, ktorá je podľa súčasných trendov absolútne OUT: nepredvádza Vám tu žiadnu performance, nepostavila tu ani videoinštaláciu, ba ani kopu štrku či iného ... sem nekázala priviezť, ba ani sliepky nevypusti-la v rámci nejakého koncertu či projektu ... a predsa je všetko inak!
Na prvý pohľad je to všetko tradičné, urobené "týmito rukami", ako vravel starý 0´Reily. Vidíte štyri veľmi seriózne lepty, diplo-movú prácu absolventky Katedry výtvarnej výchovy Pedagogickej fakul-ty v Trnave. Autorka má teda klasické výtvarné vzdelanie a nebola absolventkou hocakou: list vľavo dole zakúpila dokonca SNG!
A čo bolo po tak dôstojnom začiatku? Nastala tvrdá životná realita: znalkyňu a milovníčku detského sveta očaril svet animovaného filmu. Zanechala tzv. istoty pedagogického procesu, vyhrala konkurz do Štúdia animovaného filmu Slovenskej filmovej tvorby - a tam sa za necelých 20 rokov (1973-1991) vypracovala od zručnej animátorky na sceráristku a režisérku. (/Učila sa animovať na filmoch Viktora Kuba-la, Ruda Urca, spracovávala diela Heroldove, Jurišičove, Potrokovej, SIávikovej-Rabarovei; neskôr sa stala "dvornou arimátorkou" režiséra Ivana Popoviča).
Kataklizma (či rozkradnutie?!) Koliby na začiatku 90-tych rokov ju vyhnala do ešte tvrdšej reality práce pre štúdio 352-Produc-tion v Luxemburgu. Škola práce v reálnom kapitalizme bola účinná: od r.1992 je naše autorka v slobodnom povolaní.
"Komerčáčka!", uškrnú sa odkojenci (oddojčenci!) štátnej starostlivosti - ale Valéria nie je z ríše divov. V slobodnom povolaní sa človek musí riadne obracať, aby prežil. Valéria teraz naplno rozohrala svoje danosti, skúsenosti, fantáziu a zručnosti.
Pokračuje v práci na Večerníčkoch pre STV ako animátorka i ako autorka námetu a scenára, výtvarníčka i arimátorka a režisérka sa uviedla v r.1991 trojdielnym seriálom Z rozprávky do rozprávky a sedemdielnym seriálom Zvonček a Margarétka z r.1995. V neuveriteľnej šírke sa venuje kaligrafii (píše kroniky pre Podunajské Biskupice a Právnickú fakultu UK v Bratislave a Pamätnú knihu Strednej školy animovaného filmu, diplomy, voľné kaligrafické listy i vystavovala na Pedagogickom ústave) Pracuje aj v reklame a nielen ako animátorka: ako autorka vytvori-la rad maskotov, logá a piktogramy pre firmy a inštitúcie - spome-niem azda toho najznámejšieho, vĺčika pre AŠK Inter.
Ilustruje. Básnická zbierka Jary Beňovej Lunochod a nahota je jedna je poloha, oživovanie kvietkov, hmyzíkov či neživých predmetov v ilustráciách pre detské komiksy druhá jej zamilovaná práca. Nečudo, že ju oslovila aj istá súkromná škola animovanej tvorby, kde sa jej kvalifikácie a skúsenosti uplatnia určíte najlepšie.
Všetko, čo som doteraz povedala, vyznieva veľmi tradične a kla-sicky - ale, ako som povedala, všetko e inak: Valéria je v dnešnej výtvarnej tvorbe maximálne IN! Perfektne ovláda svoje remeslo, jej tvorba má pevný koncenpt a navyše je to rodená performerka.
Mám svoje tvrdenia dokázať? Prosím. Stačí k tomu veľmi úzky výber z jej prác, ktorý urobila pre tento minipriestor.
Kde je tu konceptuálne umenie koncept, koncepcia? Pod tamtou perfektnou frizúrou! Koncepčne tu uvádza jeden zo svojich úletov, úlet do sveta dekóru. "Na krídlach motýlích", kvetoch a srdiečkach dokazuje svoju kresliarsku a fantazijnú bravúru. Sú to vyvážené dekoratívne kompozície, tvorené s nekonečnou tvarovou fantáziou. Nie sú to motýle starnúceho satyra Švabinského, ani prírodopisné štúdie, - sú to čipky, paličkované voľne lietajúcim duchom.
Máme tu ešte jeden konceptuálny úlet: úlet do sveta literárno-výtvarnej komunikácie, konvolut jej skvelých listov Áno, tieto výtvarné, kreslené, kolážované, kaligrafované a ešte rôzne inak vytvárané objekty sú reálne listové zásielky. Dostávala som ich ja v jej šťastno -nešťastnom období, keď práve nemala žiadne zákazky -ale jej tvorivý duch prestávky neuznáva. Je ťažké prezentovať ich ako výstavný artefakt. Také listy treba otvárať, hladiť očami a rukami, tešiť sa z napísaného, nakresleného, nalepeného - pretože z toho vyžaruje tá radosť, potešenie, smiešky a srandičky, s ktorými ich autorka tvorila. Sála z nich energie presne podľa Einsteina.
Môžeme teda konštatovať, že nákladným konceptom tvorby Valérie Takáčovej je rozdávať radosť deťom, priateľom a všetkým okolo nej Že sa jej darí tento korcept napĺňať svedčí široký okruh tých, kto-rým jej diela a dielka prinášajú potešenie, úsmev a uvoľnenie duše.
Na záver ešte posledný dôkaz: Valéria je aj rodená performer-ka. Nerealizuje občasné predstavenia na obdiv publika - ona si robí predstavenia z každodenného života. Realizuje ich aj body-artom. Ako? Klame telom! Keď bol básnik Vrchlický v jej veku, tak ho oslo-vovali "Velebný kmete!" Vy, priatelia, Valiku poznáte - a tak viete, že je to večné dieťa. Hrá sa so svojím životom, baví sa tvorbou, je večne nadšená ako dieťa, vie sa tešiť ako dieťa - a toto všetko rozdáva aj nám. Ďakujem jej za seba - a dúfam, že aj za Vás.


Alena